7 vecí, ktoré som sa naučila v Afrike

302 total views, 8 views today

Pokiaľ cestuješ do novej krajiny prvý krát, tak sú namieste určité obavy a očakávania. A aj keď si pripravený na všetko (alebo skoro na všetko), tak ver, že Ťa nová krajina vždy niečim prekvapí a niečo nové Ťa naučí.

Ja som necestovala do Afriky prvý krát (článok o Etiópii). Dokonca to nebola ani moja prvá návšteva Tanzánie. Takže som si naivne myslela, aká som skúsená a že ma už nič neprekvapí. 😜

Ako veľmi som sa mýlila!

V Tanzánii som bola pracovne 5 týždňov. Bola to medzinárodná spolupráca medzi Českou republikou, Belgickom a Tanzániou. Väčšinu času sme trávili v malých dedinkách a hľadali sme ideálne kukuričné polia, kde by sme mohli chytať modelový druh myši Mastomys natalensis (po česky Krysa mnohobradavková).

Chytili sme ich tak veľa, že nám nepripadalo dôležité im urobiť peknú fotku. Toto je moja najlepšia 😛
Celý náš tým. Ružová žienka uprostred je čašníčka Rosie, ktorá si nás veľmi obľúbila.

Zážitkov a spomienok je veľké množstvo, ale chcela by som zdieľať 7 vecí, ktoré som sa v Afrike naučila.

1. Časový management je moja voľba

Mám rada, keď veci fungujú a nestráca sa čas zbytočnosťami. Afrika je v tomto iná. Tam na niektoré veci musíte čakať desiatky minút až hodín. Nezáleží na tom, či čakáte na úrade na povolenie alebo v reštaurácii na raňajky.

Čas tu plynie jednoducho inak.

Na začiatku som chcela všetko urýchliť, takže kým všetci z týmu išli na raňajky, tak ja som sa snažila pripraviť laborku, aby všetko bolo po raňajkách pripravené. Ale potom keď som prišla na raňajky, tak som musela aj tak ešte pol hodinu čakať, kým mi priniesli moje jedlo a bola som z toho ešte viac nervózna.

Tak potom som zmenila svoj prístup.

Všetko sa stihne, aj keď si vpokoji dám svoju kávu a raňaky. Tým, že som sa nikam nenáhlila, tak aj celý tým bol vpohode a všetko sme stíhali.

Mali sme čas pózovať s obľúbenými myšami. Toto je Gerbilliscus.

2. Správanie druhých je našim zrkadlom

Keď stráviš s niekym v teréne 24 hodín denne niekoľko týždňov, tak sa môžu stať dve veci. Buď si ho obľúbiš a bude Ti ako rodina, alebo ho už nikdy nechceš vidieť.

Ja som mala vždy šťastie a s ľuďmi v teréne som vychádzala výborne. A aj po návrate mám k nim veľmi blízky vzťah.

„Dievčenský tým“
Až na jednu výnimku.

S jedným africkým kolegom som nedokázala vyjsť. Správal sa povýšenecky, bol pomalý a strašne ma rozčulovalo. Po dvoch týždňoch odišiel na víkend domov a myslím, že obaja sme sa tešili, že si od seba oddýchneme.

Po jeho návrate sme z organizačných dôvodov sme sa museli rozdeliť na dva týmy. Ako na potvoru som ho dostala do týmu ja. Niekoľko nocí som nemohla poriadne spať, pretože som nevedela ako to s ním zvládnem.

Potom som sa rozhodla, že jeho zmeniť nemôžem, ale môžem zmeniť seba. Tak som sa začal správať k nemu s rešpektom, pokorou, pýtala som sa na jeho názor a bola som milá.

Jeho premena ma prekvapila!

Odrazu aj on bol ku mne milý, dokázali sme sa dohodnúť a dokonca ma rešpektoval (aj keď som žena a oveľa mladšia než on!!! v Afrike je to niečo výnimočné).

Africký kolega s lokálnym farmárom.

3. Osláv každý deň

Doma mám 1000 dôležitých úloh, nestíham, nič nie je hotové a keď náhodou aj niečo dokončím, tak nestíham sa z toho tešiť, pretože už musím robiť niečo ďalšie (určite to poznáš aj Ty 😉).

V Afrike je to iné, mám len jednu úlohu, ktorá je večer hotová. Ráno pozbierať pasce, raňajky, spracovať zvieratá, obed, presun na iný lokalitu, položiť pasce, večera.

Preto som sa vždy tešila, keď sme po večeri ešte chvíľu posedeli. Niekedy sme sa rozprávali o plánoch na ďalší deň, niekedy sme riešili okolitých ľudí a občas sme mlčali.

Bola to pre mňa také malé zastavenie a oslávenie ďalšieho úspešného dňa. V Afrike pre mňa úspech znamenal chytiť 20 Mastomyší.  Nič viac, nič menej.

Úspech je veľmi relatívny!
Cesta na večeru.

4. Urobiť si voľno

V Tanzánii sme pracovali každý deň. Každý deň sme vstávali pred 6 a pracovali 10-12 hodín. Občas to bolo náročné.

Po dvoch týždňoch sme sa rozhodli urobiť si pol dňa voľno, nech trošku zrelaxujeme a máme dostatok síl na konečnú fázu. Vybrali sme sa k jazeru Rukwa. Veľa sme od toho neočakávali, ale nemali sme inú možnosť, tak sme vyrazili.

Okolo obeda sme prišli k jazeru. Prekvapila nás piesočná pláž, rybárske lodičky, ale ešte stále nič výnimočné. Prešli sme sa po pláži a narazili sme na rybársku dedinku.

Prvý pohľad na jazero Rukwa.

Okolo nás sa hromadili deti, teenageri aj dospelí a začali si nás fotiť. Mali radosť, že sme tam prišli. Pozorovali sme ako lovia ryby. Potom nám časť svojho úlovku darovali a ešte nám z nich pripravili aj obed! 

Niekedy nepotrebujete luxusnú dovolenku na 10 dní.

Niekedy úplne stačí pár hodín v rybárskej osade, kde sú ľudia veľmi milí a priateľskí. Keď vás prevezú na svojej rybárskej lodičke a máte z toho radosť. Odchádzali sme nadšení a plní pozitívnej energie!

Takto veľa kamarátov sme mali, keď sme odchádzali. 😉

5. Tešiť sa z drobností

V Afrike si vždy uvedomím, v akej veľkej hojnosti doma žijem. Nemala som problém umývať sa v lavóri so studenou vodou. Zvládla som jesť ryžu a zeleninu 5 týždňov (pribrala som 2kg!!!). A bola som trpezlivá, keď  som čakala na vodu na kávu pol hodinu (kávu som si musela nosiť vlastnú).

Napriek tomu si doma viac vážim ten luxus, čo tu máme:

  • pitnú vodu, keď otočíme kohútikom,
  • teplú sprchu aj niekoľkokrát denne,
  • žiadne šváby na záchode,
  • kávu pripravenú za 2 minúty,
  • elektrinu,
  • dobré a rozmanité jedlo,
  • obchod, kde si kúpime všetko, čo nám chýba.

 

Čo mi doma chýba a v Afrike je ho dostatok je čas. Som zahltená toľkými povinnosťami, že doma by som si sotva našla čas sa hrať s cudzím chlapcom asi hodinu (bol úžasný). Alebo len tak si zdriemnuť pod stromom v jednej dedine. Alebo viesť anglickú konverzáciu s deťmi, pre ktoré som bola obrovská atrakcia. Dostať nezrelé mangá od detí.

Môj malý kamoš.

Takže aj keď mi chýbali niektoré veci, tak som našla čas byť :

„TU a TERAZ“.

Netrápiť sa tým, čo bude za týždeň, mesiac, rok. Niektoré veci aj tak nedokážeme ovplyvniť. Ako hovorí môj kamarát, tak práve toto je kľúč ku šťastiu.

6. Dokázať prijať dar a pomoc

V Afrike sa nám veľa ľudí snažilo pomôcť. A či to už bolo s kúpou SIM karty do telefónu, pozvaním na obed, poskytnutím nocľahu alebo hľadaním lokality na chytanie myší.

Zo začiatku sa nám to zdalo zvláštne, prečo nám tí ľudia vlastne pomáhajú. Určite od nás niečo očakávajú. Nevedeli sme si predstaviť, žeby sme my do svojho domu pozvali cudzinca a uvarili by sme mu len tak obed.

Časom sme však prišli na to, že to sú len naše skreslené predstavy. Že my by sme to nedokázali, preto to nevieme prijať.

Nie vždy sme jedli v reštaurácii. Občas nám navarili aj miestny a ešte sa s nami chceli aj odfotiť.

Najsilnejším zážitkom pre mňa bolo, keď sme chytali neďaleko kostolíka. Všetky hostely v okolí boli obsadené, takže pán farár nám poskytol jediné dve izby na fare. Okrem ubytovania nás pozval na obed. A hoci sme večerali niekde inde, tak nás čakal aj s večerou. Nenechal si vysvetliť, že nie sme hladné a museli sme si dať ešte jednu večeru.

Pri odchode sme si s miestnym farárom urobili spomienkovú fotku.

Dávno som sa nestretla s takým dobrosrdečným človekom. Vedela som, že sa mu neviem revanšovať priamo, ale že všetko dobro sa raz vráti 😊.

V mojej izbe skladovali obradné víno a hostie.

7. Základy swahilštiny

Keď som bola prvý krát v Tanzánii, tak som sa naučila 3 veci:

  • dobrý deň – Salama
  • banány a kura – ndizi kuku
  • studené pivo – safari baridy (Safari je značka piva)

Tento rok som sa však aktívne začala učiť, takže som svoju slovnú zásobu rozšírila:

  • prosím – tafadhali
  • ďakujem – asante sana
  • ryža so zeleninou – wali mbogamboga (moja výslovnosť bola hrozná a občas som dostala mäso 😜 )
  • jedlo – chakula
  • horúca voda – maji moto (veľmi dôležité hlavne ráno, keď som prosila o vodu na kávu)
  • káva – kahawa
  • účet – billi
  • myš – panya
  • prepáč – pole
  • pomaly – polepole
  • rýchlo – haraka 
  • stačí – natosha
  • dobré – ndzuri
  • dobrú noc – lala salama
  • vporiadku (všetko vporiadku?) – sawa(?)
  • jeden – moja
  • dva – mbili
  • tri – tatu

Moja swahilština je veľmi základná. Ale bolo príjemné dorozumievať sa s miestnymi ľuďmi. Veľmi oceňovali našu snahu, aj keď väčšina z nich rozumela angličtine (na stredných školách sa vyučuje po anglicky).

Čo som sa naučila?

  1. Lepšie organizovať svoj čas (ponáhľaj sa pomaly).
  2. Správaj sa k druhým tak ako chceš aby sa správali k Tebe.
  3. Každý deň je dôvod k oslave.
  4. Urobiť si voľno (je to dôležité!).
  5. Tešiť sa z drobností a žiť „TU a TERAZ“.
  6. Byť vďačný a dokázať prijať dar a pomoc.
  7. Koľko jazykov vieš, toľko krát si človekom (aj swahilština sa môže hodiť 😉).

 

Zopár obrázkov na záver

Toto sú len črepinky toho, čo všetko som zažila v Tanzánii. Pokiaľ budeš mať možnosť vycestovať do Afriky (alebo hocikde inde) a budeš váhať, pretože budeš mať strach.

Tak zavri oči, nadýchni sa a choď do toho!

POKIAĽ ŤA ČLÁNOK ZAUJAL ALEBO INŠPIROVAL, BUDEM RADA AK MU DÁŠ „LIKE“ ALEBO BUDEŠ ZDIEĽAŤ SO SVOJIMI PRIATEĽMI.

Autor: Táňa

Som post-doktorandka Táňa, ktorá miluje svoju prácu. Inšpirujem PhD študentov, aby si užili doktorát. Zároveň im pomáham v ťažkých obdobiach nájsť motiváciu a dokončiť dizertáciu (napr. v uzavretej fb skupine "PhD support team"). Rozumiem ich pocitom, pretože sama som také obdobie prekonala a posilnilo ma to na ceste za mojimi snami. Môj PhD príbeh si môžete prečítať tu>>

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *