Etiópia: moja africká láska [FOTOpríbeh]

429 total views, 6 views today

Pred šiestimi rokmi som začala svoj doktorát a prácu na africkom projekte. Tešila som sa, že sa naučím pracovať v molekulárnom laboratóriu. Ale myšlienku na to, že by som ja mala vycestovať do Afriky a chytať myši, tak to som rezolútne odmietala.

Afrika? Nikdy!

V hlave som mala predstavy o Afrike ako o neskutočne chudobnom mieste, plnom detí, ktoré trpia hladom a chorobami. Zároveň som to videla ako nebezpečné miesto bez vody a hygieny. A to ešte nehovorím o tom, že jedlo a pitie som si ani nepredstavovala. Moje predstavy boli také hrozné, že by som tam nevydržala ani jeden deň! ?

 

Nikdy nehovor nikdy!
Po dvoch rokoch práce na Africkom projekte som začala odhaľovať, že Afrika je celkom zaujímava, predovšetkým príroda: Veľká priekopová prepadlina, tropické lesy, savany a fauna, čo obýva tieto exotické biotopy. Všetko som to poznala z máp a z nášho genetického výskumu.

Ale to mi už nestačilo! Zaujímalo ma, ako to tam vyzerá naozaj. Týkalo sa to aj môjho výskumu, pretože som potrebovala pochopiť, prečo sú niektoré genetické línie myší oddelené, keď na mape nie je žiadna viditeľná bariéra.

V novembri 2014 sa mi to podarilo a vycestovala som do terénu do Etiópie! Predchádzalo tomu niekoľko-mesačná príprava (očkovanie, nakupovanie terénneho vybavenia, príprava laboratórneho vybavenia a psychická príprava na to, čo tam môžem zažiť).
Typické jedlo: injera (kyslá palacinka) podávaná s mäsom na šťave a v tomto prípade šalátom (po šaláte mi bolo v Afrike vždy zle!).
Kávový rituál je v Etiópii veľmi dôležitý.
Kde sme boli?
Počas troch týždňov sme navštívili viaceré miesta. Ale chcela by som vám predstaviť štyri, na ktoré najradšej spomínam.

Abohaye Gara

Prvá zastávka bola Abohaye Gara (severne od Addisu). Do výšky 3 800 m n.m. sme sa dopravili autom, hoci chvíľami som sa bála, či to zvládneme.
Podmienky boli veľmi jednoduché, prespávali sme v takom veľmi jednoduchom prístrešku. V noci nám mrzlo a cez deň som sa spálila a dostala úpal.
Čo bolo skvelé, boli miestny ľudia. Jeden večer nám na kopec priniesli živú ovečku a za dve hodiny už bola večera. 😀 Nebolo to veľmi dobré, ale bolo to od nich aspoň milé. 🙂
Ďalší večer sa nám postarali o kultúrny program. Pri večeri sme mali hudobníkov, neskôr tanečníkov (Etiópia má veľmi špecifickú hudbu aj tanec, ukážka tu). Nalievali nás medovým vínom a nakoniec som tancovala aj ja. 🙂
Abohaye Gara 3800 m n.m.
Náš prístrešok (ten najväčší).

 

Takto to vyzeralo zvnútra. Dvere ani okná veľmi netesnili (mrzli sme), ale mali sme elektrinu. 🙂

Miestny pomocníci boli skvelí! S mnohými sme si nerozumeli, ale rukami-nohami sme sa dohodli vždy.

Bolo tam krásne. Pozreli sme si západ slnka a išli spať.

Mali sme šťastie a videli sme aj endemického vĺčka etiópskeho.


Miestny obyvatelia nám pripravili kultúrny program. Po niekoľkých pohároch medového vína som tancovala s nimi. 🙂

Lalibela

Presúvali sme sa z jednej lokality na druhú a zastavili sme sa na UNESCO mieste Lalibela. Je to systém do kameňa vytesaných kostolíkov.
„Strecha“ jedného z kostolíkov.
Takto vyzeral z iného uhla. Celý vytesaný do kameňa.
Bolo ich tam viac.

Kochám sa výhľadom na tú krásu.

Borena Saint

Jednou z posledných zastávok bola Borena Saint. Idealistické miesto, kde bolo krásne alpínske pásmo a zachovalý prales v nižších polohách.
Najväčší zážitok som mala zo skupiny asi 100 dželad, ktoré nocovali na útese poblíž nášho prístrešku. Pozorovať ich ako sa presúvajú, ako sa dorozumievajú bolo niečo úžasné.

Vidieť dželady zblízka bol zážitok.

Romantický západ slnka.

V Etiópii je (takmer) všetko endemické.

Takto vyzeral náš 2. kemp. V noci nám tam behali potkany, ale chytili sme ich. 🙂 
Dikdik.
Alpínske pásmo v Etiópii.

Addis Abeba

Hlavné mesto Addis Abeba má v sebe niečo krásne. Miestami pôsobí ako európske veľkomesto s mrakodrapmi, obchodnými domami, múzeaumi. A hneď za rohom narazíte na jednoduché prístrešky tých najchudobnejších ľudí, rozkopanú cestu alebo stádo kráv na ceste.
V Addise sa sme strávili zopár dní na začiatku terénu a aj na konci. Na začiatku sme bývali v priemernom africkom hotely, ale na konci sme našli naozaj luxusný (aspoň na Afriku).
A navštívili sme aj národné múzeum v Etiópií. Mojim cieľom bolo vidieť kostru Lucy (Australopithecus). Nanešťastie sa v tom čase múzeum chystalo na 40. výročie objavenia Lucy a celú expozíciu prerábali. Podarilo sa nám tam však dostať a svoj cieľ sme si splnili :).
Stádo kráv alebo iných zvierat na ceste je v Afrike úplne normálne.
Dopravná situácia v Addise.
Miestny trh.
Luxusná hotelová izba v Afrike.
Na porovnanie. Toto je (pod)priemerný africký hotel, ale mali sme  aj „hotel“ aj bez kúpeľne 🙂

V Addise som pred terénom navštívila aj kaderníctvo. Účes im trval asi 3 hodiny, ale stálo to za to! 😉

Prečo navštíviť Etiópiu?

  • krásna príroda (hory, safari)
  • endemické rastliny a zvieratá (nikde inde na svete ich neuvidíte) -> vplyvom narastajúcej populácie môže byť za 10 rokov už neskoro
  • nehrozí nával turistov (boli sme trošku mimo hlavné turistické atrakcie)
  • malé výdavky na jedlo (čaj 2,60 Kč, káva 5 Kč, tradičný obed 24 Kč, normálny „pre turistov“ 64 Kč)
  • ubytovanie (hotel 160-480 Kč)
  • transport (taxi v hlavnom meste 80-160 Kč)
  • zaujímavá história
Etiópia ma zmenila
Moja pracovná cesta do Etiópie nebol len taký obyčajný terén. Bola to obrovská skúška. Ísť za tým, na čom mi záleží, prekonať strach, prekážky a nepohodlie.
Uvedomila som si, že sa v našom pohodlnom živote:
  • trápime často hlúposťami,
  • netrávime dostatok času s rodinou,
  • tak veľmi sa ponáhľame a pritom stále nestíhame.
Zároveň som mala pocit, že vplyvom toľkých nových podnetov som si viac užívala aj maličkosti (pohodlnú posteľ, teplú vodu, dobrú kávu, dobrú večeru). Zároveň som prestala na pár týždňov myslieť na prácu, mobil počítač. Sústredila som sa len na prítomný okamžik. Úprimne po troch týždňoch sa mi ani nechcelo vrátiť do civilizácie. 🙂

Želám Ti, aby si našiel miesto, kde dokážeš úplne vypnúť od každodenných poviností, načerpať energiu a tešiť sa zo života! 🙂

Tak toto je jedna z mojich najoblúbenejších afrických fotiek. Bola som tak šťastná, že som prvý krát v živote chytila svoj modelový organizmus (Gerbilliscus).

Autor: Táňa

Som post-doktorandka Táňa, ktorá miluje svoju prácu. Inšpirujem PhD študentov, aby si užili doktorát. Zároveň im pomáham v ťažkých obdobiach nájsť motiváciu a dokončiť dizertáciu (napr. v uzavretej fb skupine "PhD support team"). Rozumiem ich pocitom, pretože sama som také obdobie prekonala a posilnilo ma to na ceste za mojimi snami. Môj PhD príbeh si môžete prečítať tu>>

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *