Prečo blog? alebo naše obmedzujúce presvedčenia

398 total views, 2 views today

Každý z nás ma na niečo talent a niečo mu moc nejde. Ja som „zdedila“ nadanie na ručné práce a hru na klavír. A rozhodne nemám talent na spievanie, písanie a šport. Rozdiel medzi týmito dvoma kategóriami je ten, že tie na ktoré máme talent, robíme s ľahkosťou, radosťou a darí sa nám. Tie, ktoré nám nejdú, tak nerobíme vôbec, aby sme sa zbytočne netrápili.

A to je podľa mňa chyba! Ukážem vám to na dvoch príkladoch.

1. Spievanie

Keď som bola malá, tak som rada so sestrou spievala. Ale od malička som počúvala, že neviem spievať. Keď som nastupovala do ZUŠ, tak moji rodičia boli presvedčení, že nemám hudobný sluch ? . (Hudobný sluch mám, len mám obmedzený hlasový rozsah.)

Keď som mala asi 10 rokov, tak sa kamoška prihlásila do speváckeho zboru. Nechcela tam ísť sama, tak ma prehovorila, nech idem s ňou. Najskôr som ju vysmiala, ja predsa neviem spievať (spievam len keď vysávam, a moja sestra si myslí, že vysavač je pokazený ? )…ale nakoniec som išla.

Neviem, či mali taký vážny nedostatok spevákov, ale prijali ma do speváckeho zboru! ? Aj keď som tam nechodila dlho, tak som sama sebe dokázala, že viem spievať! Ale priznávam, že operná diva zo mňa nikdy nebude. ?

2. Písanie

Môj školiteľ mi niekoľkokrát povedal, že neviem písať. A asi má pravdu. Moja neslávna angličtina a občas nezmyselná konštrukcia viet mu určite dávajú zabrať.

A potom som si spomenula na základnú školu, ako veľa času som trávila nad písaním slohov. Pamätám sa, ako mi mamina hovorila, že mi s tým pomôže. S jej pomocou by som to mala napísané za 20 min, ale ja som sa s tým radšej trápila sama 2 hodiny.

Po tejto spomienke som si uvedomila, že asi zo mňa vedec nebude. Písanie vedeckých článkov a projektov je totiž zásadné pre vedeckú kariéru. ?A to ma veľmi zamrzelo, pretože milujem svoju prácu. A potom mi to došlo.

Nikdo učený z neba nespadol!

Keď som sa dokázala naučiť pracovať v laboratóriu, analyzovať fylogenézy (a dokonca v príkazovom riadku!), tak sa naučím aj písať. Jediné východisko ako to zlepšiť je trénovať.

Tak som sa do toho pustila. Píšem každý deň a začína ma to baviť.  Za posledný rok som napísala dva odborné články, postdoktorandský projekt a aj dizertačku. Moje písanie nie je dokonalé, ale už vidieť pokroky.

A v rámci tréningu som si založila aj blog. Rada by som vám napísala o radostiach a starostiach svojho PhD, o cestách do Afriky, o plánoch do budúcnosti a veľa ďalšieho. Viem, že moje články budú občas nedokonalé, ale sľubujem, že sa budem snažiť ?.

Želám vám, nech vám nič nebráni robiť veci, ktoré máte radi (aj keď na ne možno nemáte talent)! ?

PS: ja si spievam pri písaní blogu..tralala..ešteže ma nepočujete ?

Autor: Táňa

Som post-doktorandka Táňa, ktorá miluje svoju prácu. Inšpirujem PhD študentov, aby si užili doktorát. Zároveň im pomáham v ťažkých obdobiach nájsť motiváciu a dokončiť dizertáciu (napr. v uzavretej fb skupine "PhD support team"). Rozumiem ich pocitom, pretože sama som také obdobie prekonala a posilnilo ma to na ceste za mojimi snami. Môj PhD príbeh si môžete prečítať tu>>

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *